Život Prešova
online
online
Pozorovanie Perzeíd počas maxima bude rušiť svit Mesiaca
29.07.2009 Poprad
Vysoké Tatry 29. júla (TASR) - Perzeidy patria k najznámejším meteorickým rojom aj preto, že sú aktívne počas teplých letných nocí, a dajú sa teda pohodlne pozorovať.\"Maximum aktivity tohto roja býva zvyčajne 12. augusta. Vedci zaoberajúci sa výskumom meteorov určili presnejšie obdobie maxima v tento deň medzi 19. a 22. hodinou letného stredoeurópskeho času, \" uviedol pre TASR Marek Husárik z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied vo Vysokých Tatrách. Na otázku, kam upriamiť zrak na oblohe, aby sme videli Perzeidy, odpovedal, že ako vyplýva z názvu meteorického roja, sústrediť sa treba na súhvezdie Perzea, teda na severovýchodnú oblohu. V tomto súhvezdí sa nachádza tzv. radiant roja, teda miesto na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vylietavajú.
Pozorovateľ môže narátať za hodinu až 60 meteorov patriacich k Perzeidám, teda teoreticky jeden za minútu. Okrem nich zbadá na oblohe aj iné meteory - sporadické alebo aj z iných meteorických rojov, ktorých je v tom období v činnosti hneď niekoľko. Z výdatnejších napríklad kapa Cygnidy (súhvezdie Labute), či Severné a Južné delta Akvaridy (súhvezdie Vodnára).
\"Podmienky na vychutnanie si maxima Perzeíd budú v tomto roku výrazne narušené svitom Mesiaca, ktorý vyjde vo večerných hodinách. Nič však nie je stratené. Perzeidy sú aktívne približne od 17. júla do 24. augusta, nie však s vysokou hodinovou frekvenciou ako v maxime, ale možnosť uvidieť v noci aspoň jednu Perzeidu, je stále veľká, \" konštatoval Husárik.
Hovorí sa, že vidieť padajúcu hviezdu prináša šťastie a treba si niečo zaželať. Podľa astronómov znie to síce romanticky, ale v podstate ide len o malé zrnko prachu, ktoré zanikne v zemskej atmosfére a nemá nič spoločné s padajúcimi hviezdami. \"Ako memento svojej končiacej existencie zanechá krátky záblesk na oblohe. To, čo existovalo niekoľko miliárd rokov v slnečnej sústave, zanikne za pár sekúnd, \" priblížil astronóm. Pripomenul, že mnoho prachových čiastočiek prichádza prakticky zo všetkých smerov do zemskej atmosféry. Ale v istých obdobiach roka sa na niektorých častiach oblohy objavujú meteory pravidelne a vo väčšom počte než inokedy. Vtedy hovoríme o meteorickom roji. \' \"Treba si uvedomiť, že stretávacie rýchlosti prachových častíc so zemskou atmosférou sú veľmi veľké. V prípade Perzeíd je to až 59 kilometrov za sekundu (resp. 212 tisíc kilometrov za hodinu). Pri tejto rýchlosti sa atmosféra Zeme správa voči prachovým časticiam neľútostne. Obrovské trenie a rýchle zbrzdenie spôsobia, že častica v krátkom okamihu zhorí a vyparí sa. Zostane po nej len ionizovaná stopa v okolitej atmosfére, ktorá zažiari. Netreba mať strach, deje sa to vo výškach od 80 do 120 kilometrov, \" odpovedal Husárik na otázku, ako a prečo dokáže malé zrnko prachu zažiariť. V súvislosti so zdrojom prachových častíc Perzeíd uviedol, že Zem sa pohybuje po svojej dráhe okolo Slnka. Túto dráhu pretína dráha kométy 109P/Swift-Tuttle. \"Kométa, ako vieme, pred a po priblížení sa k Slnku začína byť aktívna. Tvorí ju jadro zložené z prchavých látok a prachových častíc (ľudovo špinavá snehová guľa), a to sa začne vyparovať. Tak za kométou vzniká známy chvost, ktorý je tvorený aj prachovými časticami. Za kométou na jej dráhe ostáva akási prachová stopa. A túto prachovú stopu Zem pretína práve v období aktivity Perzeíd\".
Husárik pripomenul, že vesmír ponúka od nepamäti viacero zaujímavých úkazov a objektov, ktoré môžeme vychutnať voľným okom. Popri zatmeniach Slnka a Mesiaca alebo škvrnách na Slnku trpezlivejší dokážu nájsť napríklad Venušu aj na dennej oblohe. Ale nočná obloha je určite zaujímavejšia a romantickejšia než denná. Už samotné sledovanie jemného blikania hviezd má svoje čaro. Alebo zmena farieb jasných hviezd nízko nad obzorom pôsobí esteticky. Pre romantikov sú bonusom nočnej oblohy \"padajúce hviezdy\", teda presnejšie meteory. \"Ak ich uvidíte padať, pokojne si môžete zaželať niečo pekné, \" dodal na záver rozhovoru Marek Husárik.
Pozorovateľ môže narátať za hodinu až 60 meteorov patriacich k Perzeidám, teda teoreticky jeden za minútu. Okrem nich zbadá na oblohe aj iné meteory - sporadické alebo aj z iných meteorických rojov, ktorých je v tom období v činnosti hneď niekoľko. Z výdatnejších napríklad kapa Cygnidy (súhvezdie Labute), či Severné a Južné delta Akvaridy (súhvezdie Vodnára).
\"Podmienky na vychutnanie si maxima Perzeíd budú v tomto roku výrazne narušené svitom Mesiaca, ktorý vyjde vo večerných hodinách. Nič však nie je stratené. Perzeidy sú aktívne približne od 17. júla do 24. augusta, nie však s vysokou hodinovou frekvenciou ako v maxime, ale možnosť uvidieť v noci aspoň jednu Perzeidu, je stále veľká, \" konštatoval Husárik.
Hovorí sa, že vidieť padajúcu hviezdu prináša šťastie a treba si niečo zaželať. Podľa astronómov znie to síce romanticky, ale v podstate ide len o malé zrnko prachu, ktoré zanikne v zemskej atmosfére a nemá nič spoločné s padajúcimi hviezdami. \"Ako memento svojej končiacej existencie zanechá krátky záblesk na oblohe. To, čo existovalo niekoľko miliárd rokov v slnečnej sústave, zanikne za pár sekúnd, \" priblížil astronóm. Pripomenul, že mnoho prachových čiastočiek prichádza prakticky zo všetkých smerov do zemskej atmosféry. Ale v istých obdobiach roka sa na niektorých častiach oblohy objavujú meteory pravidelne a vo väčšom počte než inokedy. Vtedy hovoríme o meteorickom roji. \' \"Treba si uvedomiť, že stretávacie rýchlosti prachových častíc so zemskou atmosférou sú veľmi veľké. V prípade Perzeíd je to až 59 kilometrov za sekundu (resp. 212 tisíc kilometrov za hodinu). Pri tejto rýchlosti sa atmosféra Zeme správa voči prachovým časticiam neľútostne. Obrovské trenie a rýchle zbrzdenie spôsobia, že častica v krátkom okamihu zhorí a vyparí sa. Zostane po nej len ionizovaná stopa v okolitej atmosfére, ktorá zažiari. Netreba mať strach, deje sa to vo výškach od 80 do 120 kilometrov, \" odpovedal Husárik na otázku, ako a prečo dokáže malé zrnko prachu zažiariť. V súvislosti so zdrojom prachových častíc Perzeíd uviedol, že Zem sa pohybuje po svojej dráhe okolo Slnka. Túto dráhu pretína dráha kométy 109P/Swift-Tuttle. \"Kométa, ako vieme, pred a po priblížení sa k Slnku začína byť aktívna. Tvorí ju jadro zložené z prchavých látok a prachových častíc (ľudovo špinavá snehová guľa), a to sa začne vyparovať. Tak za kométou vzniká známy chvost, ktorý je tvorený aj prachovými časticami. Za kométou na jej dráhe ostáva akási prachová stopa. A túto prachovú stopu Zem pretína práve v období aktivity Perzeíd\".
Husárik pripomenul, že vesmír ponúka od nepamäti viacero zaujímavých úkazov a objektov, ktoré môžeme vychutnať voľným okom. Popri zatmeniach Slnka a Mesiaca alebo škvrnách na Slnku trpezlivejší dokážu nájsť napríklad Venušu aj na dennej oblohe. Ale nočná obloha je určite zaujímavejšia a romantickejšia než denná. Už samotné sledovanie jemného blikania hviezd má svoje čaro. Alebo zmena farieb jasných hviezd nízko nad obzorom pôsobí esteticky. Pre romantikov sú bonusom nočnej oblohy \"padajúce hviezdy\", teda presnejšie meteory. \"Ak ich uvidíte padať, pokojne si môžete zaželať niečo pekné, \" dodal na záver rozhovoru Marek Husárik.
www.ZIVOTPO.sk
